Piano - ostrov v kalnej vode?

Autor: Vladimír Masár | 28.4.2011 o 10:57 | (upravené 28.4.2011 o 21:12) Karma článku: 6,71 | Prečítané:  1377x

„Blogerské noviny Huffington Post, kúpil AOL a zaplatil zaň 315 miliónov dolárov. Z jeho zakladateľky urobí šéfku obsahových projektov v celej spoločnosti. Mesačne na Huffington Post príde podľa marketingového servera 24 miliónov používateľov. New York Times.com majú mesačnú návštevnosť okolo 30 miliónov surferov. Ak by po plánovanom spoplatnení denníka na webe mierne klesla jeho návštevnosť, oba tituly s podobným zameraním by si tesne konkurovali."

Kompilujem a citujem tu z Mediálne.sk. A navážam sa do včerajšieho článku p. Schutza v Korzári,  „Deštrukcii navzdory" , o tom, ako Piano oddelí plk, dojmológiu a blábol a všelijaký šalát od seriózneho komentára, analýzy a informácie. No super, vymyslieť taký software. Za pár euro ste ochránení od plku, dojmológie a blábolu a budete čítať len zaručene seriózne komentáre, analýzy a informácie. Len aby to naozaj tak bolo. A kto vlastne o tom rozhodne? Rada múdrych? Úrad pre komentáre, analýzy a informácie?

Som zástancom voľného trhu, majiteľ novín si s nimi môže robiť čo chce. Spoplatniť ich, spopolniť, zrušiť.

Rozmýšľam nad tým, či Piano bude naozaj filter akýchsi „jednoznačne autoritatívnych textov". Mám obavu, či práve v dobe „bezbrehého" internetu nie je táto snaha trochu mimo misu. Pretože pre jedného je autoritatívny text status kamaráta na Facebooku o tom, ako spadol z barovej stoličky, pre iného spoveď školáčky na Pokeci so strašidelnými gramatickými chybami a pre iného ezoterické texty z inej dimenzie, ktorým rozumie len on sám. A bežný užívateľ internetu si snáď autoritatívne a kvalitné texty nájde podľa svojho životného názoru. A ak nie, bude čítať ten šalát a balast, ako ho pohŕdavo nazýva autor, ktorého  komentáre si stále rád prečítam.

Historicky, noviny boli kedysi naozaj len pre pár vyvolených. V The Times si listovali lordi vo svojich kluboch, ale robotníci v londýnskych dokoch o nich nemali ani šajnu. Lenže revolúcie bežali jedna za druhou a noviny sa stali predmetom dennej spotreby pre každého. Až do dnes, keď nastúpil internet. Klasické noviny sa obklopili blikajúcimi banermi a celú tú nádheru platí reklama.

Papierové noviny majú tú výhodu, že sa s nimi môžete vyvaliť na gauč a keď pri čítaní zaspíte, zakryjú vašu unavenú tvár. S tabletom je to horšie, ťahá oči, a keď sa zošmykne z hrude a spadne na zem, škody sú veľké. Ale tu ide o princíp, ktorý som spomínal vyššie. Amazonka informácii, ktorá sa na nás valí z internetu je už neprebroditeľná. Mať ostrovček, kde bezpečne zakotvíte a nemusíte sa báť, že vás strhne kalný prúd, je lákavé. Ak by to bolo práve Piano, klobúk dole.

Ale netreba zabudnúť, že aj v kalnom prúde sa dá chytiť zlatá veľryba, (viď úvod vyššie).

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?