Občan pána Matoviča a Procházku, alebo čí sú Maďari

Autor: Vladimír Masár | 25.3.2011 o 12:38 | (upravené 11.6.2011 o 3:23) Karma článku: 6,20 | Prečítané:  682x

Strhla sa hádka o občana. Čí sú!? Naši? Vaši? Ich!? Odpovedám, že ničí. Od doby zrušenia poddanstva a po mnohých revolúciách, takých aj onakých, občan patrí len sám sebe. Pomenovanie „Občan“ si tvrdo vybojoval.

Občan, slobodná bytosť, sa riadením osudu, sťahovaním národov, dávnej i nedávnej histórie, ocitol doma tu a teraz:

Na prvý pohľad, malá dedinka, nestrmé vŕšky. Dvojjazyčná tabuľa naznačí: je problém. Podľa GPS je to Slovensko. V dedine však všetci len po svojom, po maďarsky. Kde je mapa! Hranice! Však ich v tom poli vôbec nevidno. Nebol tu náhodou ešte nedávno ostnatý drôt? A existujú ešte vôbec, tie hranice? Ach, jaj, Schengen!

No a sme doma. Vlastne doma sú domáci, Maďari žijúci na Slovensku. Majú to dokonca zapísané v katastri. Ich sú domy, ich sú polia, ich sú záhradky. Naša, štátna, je akurát tá rozbitá cesta. Čo ak sa im zažiada cudzieho občianstva? Cudzieho servisu? Cudzieho pasu?

Alebo, skúsme najprv malý (vymyslený) test:

  1. Vláda Švajčiarska sa rozhodla, že udelí každému, kto vie aspoň trochu po „švajčiarsky" občianstvo. Občiansky preukaz, aj pas. Švajčiarsky.
  2. Vláda Sudánu, udeľuje tiež občianstvo, s bonusom ubytovania v lokalite Dárfur. Je tam teplo, ba aj nejaká voľná chalupa sa nájde.

Tak ako? Máte záujem? A, a či B?

Za A: Eéjjjjj, bysťu, nával v jazykovej škole na rýchlokurz retorománštiny. Vlastenci a rodoľubovia v nádeji na švajčiarsky dôchodok a slobodné voľkanie si v upratanej a čistej krajinke.

Za B: smutné oči sudánskeho konzula, prázdna poštová schránka, bez žiadostí. Márne čakanie na vrznutie dverí.

Tak veru. Byť občanom krajiny znamená mať garancie slušného života, so všetkým, čo k tomu patrí. Opakujem, garancie, že je to slušný štát, neklame a nekradne. Že štát, teda vláda, parlament a celá tá hora úradov, sa k občanovi správa, ako k svojmu najlepšiemu klientovi, ktorý ju veľmi dobre platí.

Ale ak je to naopak, ak si štát myslí, že občan je „ucho na buzerplaci", ktorému treba ukázať kto je tu pánom, nemôže sa čudovať, že občan neslzí pri každom vztyčovaní štátnej zástavy.

A aby som nezabudol:

Milí páni Matovič a Procházka,

Maďari žijúci na Slovensku nie sú ani naši, ani Vaši, ani Orbánovi. Sú to slušní a pracovití občania. Nerobte si s tým už starosti. Sú aj väčšie problémy na Slovensku, ktoré čakajú na riešenie v parlamente. Ak to tu na Slovensku nebude vyzerať ako na mafiánskom karnevale, a na východe, ako v africkom bantustane,  nebudete mať starosti s tým, že sa vám „Vaše" ovečky rozutekajú.

S pozdravom


Čítajte viac: http://vladimirmasar.blog.sme.sk/c/260511/Obcan-pana-Matovica-a-Prochazku-alebo-ci-su-Madari.html#ixzz1IHme6v2e

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?